|
|
Únia trénerov hádzanej |
|
|
OSOBNOSŤ TRÉNERA V HÁDZANEJ Ján Hianik – Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu, Katedra hier Kľúčové slová – hádzaná, tréner, osobnosť, profil trénera Už dlhšie obdobie sa zaoberám myšlienkou: „Kam kráčaš pán tréner ?“. Po štvorročnom pôsobení na Slovensku mám totiž veľmi vážne obavy z nastúpeného trendu. Vzniknutú situáciu posudzujem na základe toho, že v začiatkoch svojho trénerskeho pôsobenia som sa pohyboval medzi samými osobnosťami, či už ako tréner Strediska vrcholového športu ČH Bratislava, tréner juniorov Československa do 21 rokov alebo Štartu Bratislava. Po tomto osemročnom období som sa odobral na dvanásť rokov do Rakúska, kde som prežíval prakticky rovnaké pocity. Tréneri medzi sebou otvorene a s úctou komunikovali, funkcionári a hráči prejavovali na každom kroku dôveru trénerovi, neraz až príliš prehnanú, čo je typické pre mentalitu našich susedov. Návrat na Slovensko bol pre mňa však bolestný. Trénerska komunita prakticky neexistuje, tréneri sa uzatvárajú do svojej ulity, boja sa prezentovať svoj vlastný názor na verejnosti, chŕlia plamene hnevu na seba navzájom, na rozhodcov, hráčov a taktiež na vlastných funkcionárov. Úspešný tréner je ten, ktorý šliape po ľudskej dôstojnosti hráčov a svojich spolupracovníkov, ten ktorý okamžite víťazí, nie koncepčne pracujúci odborník. Postupne si nás celá hádzanárska obec prestáva vážiť, lebo sme sa nechali uchvátiť zvieracou dravosťou súčasného Slovenska a nehľadíme na nič iné, iba na víťazstvo v najbližšom zápase, ktoré dosahujeme neraz so zranenými hráčmi, plánovanými útokmi na rozhodcov v zápase, ako aj inými praktikami, ktoré sa tu neodvážim dokumentovať, lebo nemám dôkazy. Ako súčasný predseda Trénersko – metodickej komisie SZH prejavujem otvorene nespokojnosť so vzniknutým stavom a verím, že tento príspevok bude prvým krokom k zlepšeniu nášho postavenia v hádzanárskom hnutí na Slovensku. Ak niekto chce byť dobrý tréner mal by sa snažiť spoznať tri veci: 1. Svoj šport 2. Svojich hráčov 3. Seba samotného Určite budete so mnou súhlasiť, že najťažšie je spoznanie seba samého. Málokedy máme totiž pri sebe priateľa, ktorý nám povie kam nás zaradilo okolie. Pozitívne črty nášho správania sa ešte príležitostne dozvieme, ale negatívne sa nezverejňujú priamo do očí, motajú sa niekde okolo nás a dostávame sa k nim iba náhodne. Osobnosť charakterizuje Gurský (2005) ako dynamickú organizáciu psychických a fyzických systémov človeka, ktoré určujú jeho adaptáciu na prostredie, charakteristické správanie a prežívanie. Každý tréner má určité osobnostné jadro, ktoré chápeme ako skutočné „JA“ človeka vo vzťahu k rodine, priateľom a okolitému prostrediu. Charakteristický je pre neho aj typický prejav smerom von, jeho odpovede, gestikulácia, chôdza a konanie podmienené rolou, v ktorej sa momentálne nachádza. Tréner sa neraz inak správa ako otec v domácnosti, inak ako zodpovedný tréner pri družstve, inak ako asistent trénera. Budem sa zaoberať osobnosťou zodpovedného trénera v hádzanej, pokúsim sa v krátkosti vystihnúť jeho hlavné úlohy a činnosť pri družstve a na záver zverejním profil osobnosti hádzanárskeho trénera. Tréner hádzanej je zodpovedný pri družstve za dve hlavné úlohy:
Prvú úlohu môže tréner plniť iba vtedy, ak dokáže herný výkon jednotlivých hráčov a družstva objektívne zhodnotiť. Je potrebné aby si zvolil vhodnú metodiku hodnotenia herného výkonu. Momentálne sú progresívne hodnotenia pomocou počítačovej techniky, keď tréner sám vkladá údaje do osobného počítača na základe sledovania videozáznamu. Program potom graficky vyhodnotí všetky potrebné ukazovatele herného výkonu. Práca s prenosným počítačom je preto pre trénera na každej úrovni v súčasnosti nevyhnutnosťou. Tréner môže potom vecne argumentovať hráčom, funkcionárom, či majiteľom klubu o vzostupe výkonnosti družstva alebo poklese herného výkonu jednotlivých hráčov. Priame zaznamenávanie herného výkonu do pripraveného hárku je slušne povedané neobjektívne. Často ho zaznamenávajú funkcionári družstva, ktorí nesprávne posudzujú niektoré herné situácie, v rozhodujúcich momentoch zápasu sú viac fanúšikmi, ako hodnotiacimi osobami. Sporný je aj výber kritických situácií, ktoré sa zaznamenávajú. Strelené góly už dávno nie sú hlavným kritériom hodnotenia hráčskeho výkonu. Čo dodať k druhej úlohe, rozvoju osobnosti hráčov. Myslím si, že na túto, snáď ešte dôležitejšiu úlohu sa v mnohých družstvách zabúda. Vieme dobre čo pre rodiča znamená, ak jeho dieťa prežije najbúrlivejšie obdobie dospievania v športovom kolektíve. V Rakúsku bol vytvorený pri každom družstve „Fan klub“ rodičov, ktorí sa snažili svojim deťom všemožne pomáhať, nielen finančne, ale aj aktivitou pri organizovaní zápasov a športového programu družstva. Vedeli dobre, že peniaze, ktoré vrážajú do tohto projektu sa im mnohonásobne vrátia. Vážili si každý osobný rozhovor trénera s hráčom a pri klubových oslavách nahlas zdôrazňovali osobnostný vklad trénera svojim deťom. Nezabúdajme rodičom zdôrazňovať, že hádzaná svojou kolektívnosťou a kontaktným charakterom športu vychováva osobnosti, ktoré sa v praktickom živote veľmi dobre uplatnia a zorientujú. Aby tréner hádzanej bol pripravený plniť dve hlavné úlohy potrebuje svoju činnosť zamerať na teoretickú a praktickú stránku. Teoretická predstavuje nadobudnuté odborné vzdelanie trénera, keď v súčasnosti sa na najvyššej úrovni vyžaduje vzdelanie univerzitného charakteru. Podstatná je túžba trénera vzdelávať sa vo svojom športe, zbierať a zabudovať do tréningového procesu najnovšie poznatky z teórie športového tréningu. To čo stačilo včera, dnes už nestačí a zajtra bude už možno neskoro. Uspokojenie s čiastkovými úspechmi je to najhoršie, čo môže trénera stretnúť. Iba pestrý a stále modernizovaný tréningový proces v zmysle vývoja hry zabezpečí trénerovi dobrý pocit z vykonanej práce a tým aj následnú zlepšenú výkonnosť. Je skutočne dobré, keď tréner disponuje bohatými skúsenosťami z praxe, musí ich však neustále dopĺňať progresívnymi prvkami hádzanej, nemal by sa vyhýbať spolupráci s najlepšími odborníkmi, aby sa prinajmenšom musel zamyslieť nad problémami svojho športu a výchovy hráčov. Teoretická zložka prípravy trénera hádzanej je o to zložitejšia, že pozostáva aj z poznatkov o súperovi, ktoré by mal vedieť analyzovať a využiť v prospech svojho družstva. Praktická, alebo interakčná zložka činnosti trénera pri družstve zahŕňa hlavne vzťahy s hráčmi. Prvoradá je vzájomná dôvera hráča a trénera. Ak je narušená, len zriedkavo dokáže každý z nich podať výkon, ktorý sa od neho očakáva. Ak sa tréner bude neustále presviedčať, že „ten hráč na to nemá“, bez problému sa mu to splní. Ak sa hráč nestotožní s koncepciou a hernou filozofiou trénera, bude neustále hľadať úniky zo systému hry, až nakoniec odíde z družstva. Každodenná práca trénera je poznačená vyžadovaním plného úsilia hráča v tréningu, disciplinovanosťou hráča pri plnení najbanálnejších úloh v kolektíve, dohliadnutím nad rešpektovaním kolektívnych cieľov družstva a spolupatričnosťou každého člena k družstvu. Tréner by mal riešiť problémy v zárodku, keď sú riešiteľné. Aj ten najmenší problém, ktorý tréner nezaregistruje, môže nakoniec prerásť do veľkého, už neriešiteľného stavu. Niekedy môže tréner zámerne prehliadnuť priestupky voči pravidlám v skupine, ktoré je schopný vyriešiť kolektív hráčov samostatne, musí mať však správny odhad na situáciu v družstve. Individuálny rozhovor s hráčom je neraz kľúčom k znovuzrodeniu športovca, pričom sa nemusí hovoriť priamo o probléme, stačí aby tréner zmapoval aktuálny psychický stav hráča a dokázal mu preukázať dôveru v ďalšom období. Pri riešení problémov v družstve by mal tréner najprv vyzdvihnúť pozitíva hráča a potom sa venovať nezvládnutému problému. Mal by ho dokázať problém opísať a navrhnúť hádzanárovi riešenie. Pri tom všetkom je dôležité, aby tréner spravodlivo rozdelil sympatie a pozornosť v kolektíve. Neraz sa zapodieva iba dvomi, tromi hráčmi, nanajvýš základnou zostavou a tí ostatní akoby neexistovali. Neskôr mu práve títo „zabudnutí hráči“ pripravia nemilé prekvapenie v tom, že sa mu úplne zrúti celistvosť kolektívu. Každý, aj ten najslabší hráč družstva by mal mať svoju úlohu v kolektíve, s ktorou sa stotožní a dokáže ju plniť, čím dopĺňa mozaiku spoločnej aktivity družstva.
Z neskorších rozhovorov s hráčmi som sa dozvedel, aký dôležitý je optimizmus trénera na každej tréningovej jednotke, v niektorých fázach zápasu, či po zápase. Bohužiaľ my sme sa naučili ešte z bývalého režimu brať šport príliš vážne. Mnohokrát je to otázka života - smrti a k tomu náleží aj adekvátne správanie sa všetkých spolutvorcov zápasu. Ešte z pôsobenia v Rakúsku si živo pamätám, že som sa veľmi ťažko vyrovnával s takým stavom po prehratom zápase, keď sa hráči po odchode z šatní usmievali, zabávali a boli opäť mladí ľudia. My sme sa na Slovensku s týmto stavom nevyrovnali dodnes. Nevieme ohodnotiť kvalitnú hru družstva, vynaložené úsilie a majstrovstvo hráčov v niektorých momentoch zápasu. Zaujíma nás iba víťazstvo. Po prehratom zápase „ideme“ po hráčoch, tréneroch, vyhrážame sa im, z hľadiska sa ozývajú slová, ktoré sa nenachádzajú v žiadnom slovníku slovenského pravopisu, pokutujeme ich a opakuje sa to stále dookola. Ignorujeme, že takýmto spôsobom nevychováme žiadnu hráčsku, ale ani trénersku osobnosť. Ak budú konať obaja vždy pod vplyvom strachu z chyby a neúspechu a budú neustále na to v hĺbke duše myslieť, zákonite budú neúspešný. Bude sa potom u nás vždy iba bojovať a nie hrať. Veď už samotné slovo hranie často predstavuje úplne niečo iné, ako sa objavuje na našich ihriskách. Je to skôr znásilňovanie hádzanej, pričom sme majstri v tom, že po každom zápase s istotou nájdeme pravého vinníka a najradšej by sme ho videli na listine potrestaných. Napriek tomu, že formovanie vzťahu tréner – rozhodca zdanlivo nesúvisí s osobnosťou trénera, myslím si že zvládnuť vlastné emócie prijateľným spôsobom je to najťažšie, čo musí tréner pri vedení družstva v zápase uskutočniť. Ja som si v priebehu dvoch posledných rokoch práce v ŠKP Bratislava spomenul na radu svojho staršieho kolegu z Berlína Rolfa Tosta. Povedal mi, že v majstrovských zápasoch ťaží hlavne z toho, že je mimoriadne disciplinovaný voči verdiktom rozhodcov. Efekt vraj neprišiel hneď, ale už v ďalšej sezóne bol milo prekvapený, že správanie sa rozhodcov k jeho družstvu a osobe bolo maximálne korektné. Porovnajme ako vystupujú tréneri na majstrovstvách Európy, sveta a na Slovensku. Priame slovné výpady trénerov na rozhodcov v medzinárodnej hádzanej sú ojedinelé a keď sa vyskytnú sú exemplárne trestané. Vráťme sa ale späť na naše slovenské ihriská, čo sa tam odohráva ? Myslím si, že tréneri sa často viac sústreďujú na výklad pravidiel, ako na herný výkon svojho družstva. Pričom môžem konštatovať na základe svojho pôsobenia učiteľa na Fakulte telesnej výchovy a športu, že ak by mali absolvovať tréneri extraligy test pre najnižšiu rozhodcovskú triedu, boli by takmer všetci neúspešní. Mňa prinútilo prečítať si pozorne pravidlá hádzanej iba moje povolanie a aj tak si myslím, že ich neovládam na 100%. Predstavte si, že by ste mali viesť tréning a niekto z hľadiska by vám do toho neustále „trefnými“ poznámkami zasahoval. Myslím, že by to nikto z nás nevydržal a buď by vyhodil dotyčného krikľúňa alebo by ukončil tréning. Naučme sa preto veriť našim rozhodcom, že posudzujú jednotlivé herné situácie objektívne, vytvorme im na to podmienky, ak to nedokážeme, ubližujeme predovšetkým svojmu družstvu a v konečnom dôsledku sebe samému. Je veľmi zaujímavé, že odborníci na celom Svete sa zaoberajú detailne hodnotením herného výkonu družstva a každého jednotlivca, kritériá na hodnotenie práce trénera však neexistujú. Ten tréner, ktorého družstvo víťazí je dobrý, ten, ktorý prehráva je zlý. Koncepčného trénera jednotliví funkcionári klubov už ani nevyhľadávajú, čakať dva či nebodaj tri roky, to by klub zložilo na lopatky. Kto hodnotí prácu trénerov v hádzanej na Slovensku ? V oddieloch sú to majitelia a funkcionári klubov v reprezentácii Správna rada SZH. Majú títo ľudia vôbec vypracované nejaké kritériá hodnotenia trénerovej práce ? Väčšinou sú to neodborné rozhodnutia, ale keďže neexistujú kritériá, tak sa niet čomu diviť. Funkcionári rozhodujú na základe svojich súkromných pocitov a sprostredkovaných informácií od hráčov, rozhodcov, prípadne iných funkcionárov. Dobre vieme z praxe, že niektorí tréneri dosiahli vynikajúce výsledky bez zvýšenej námahy, pritom iní, často aj veľkí odborníci, sa narobili ako v bani, ale výsledok neprišiel. Je to samozrejme dané kádrom družstva, podmienkami klubu alebo nejakou náhlou zhodou okolností v súťažnom ročníku. To či má tréner progresívne tréningové metódy, či má koncepciu v obrane a v útoku, či dokáže viesť s hráčmi dialóg, či je ochotný sa prispôsobiť potrebám klubu, či má správnu životosprávu, či sa vzdeláva, či má usporiadaný rodinný život, či má kultivovaný vonkajší prejav, to sú všetko kritériá, na základe ktorých sa môže hovoriť o tom, že trénerovo úsilie má dobrý smer a vedenie klubu mu poskytne priestor a čas na kľudnú prácu. Záverom si dovolím prezentovať profil osobnosti úspešného trénera hádzanej podľa Gurského (2005):
Ktorou cestou sa teda vyberieš pán tréner ? Ak sa aspoň na chvíľu zastavíš a pouvažuješ nad nastolenými problémami, považujem to za úspech. Viem, že sa všetko nedá zmeniť jedným článkom, verím však, že sa staneme prinajmenšom spolubojovníkmi za návrat osobností na lavičky družstiev, veď možno si tou hľadanou osobnosťou práve Ty. Literatúra: GURSKÝ, T.: Psychológia športu. Bratislava: Telovýchovná škola SZTK, 2005
© 2007 HANDBALL SK [ handball @ handball.sk ] design : Marian Rummel
|
